... chráni snubný význam tela

Naša organizácia vykonáva aj činnosti v rámci prezentácie kultúrnych a duchovných hodnôt. Na tejto web stránke v dňoch 15.4.2010 a 11.5.2010 sme prezentovali aj slovenskú verziu knihy Radostná zvesť o sexe manželstve (viď Kalendár našej stránky).

Predseda správnej rady našej organizácie bol dnes ráno svedkom určitej udalosti, ktorá ho inšpirovala k prezentácií ďalšej časti spomínanej knihy.

Dôsledky prvotného hriechu

Teraz sa na chvíľu zamyslime. Ak má byť spoločenstvo jedného tela v manželstve základným zjavením Božieho života a lásky v stvorení a ak existuje nepriateľ Boha, ktorý nám chce zabrániť, aby sme ten Boží život a lásku prežívali, ako to môže urobiť? Hm... pozrime sa na to.

     Boh povedal Adamovi, že môže jesť zo všetkých stromov v záhrade okrem „stromu poznania dobra a zla".  Ak z neho bude jesť,  istotne zomrie (Gn 2, 17). Symbolizmus biblickej reči tu naznačuje, že Boh kladie hranicu, ktorú človek nemôže prekročiť. Boh sám vie, čo je pre nás najlepšie. My, stvorenie, musíme dôverovať Božej prozreteľnosti a nemáme sa pokúšať určovať, čo je pre nás dobré  a čo zlé. Ak to budeme robiť, zomrieme.

      Pozrime sa na obdobnú situáciu. Predstavte si, že ste si práve kúpili nové auto a idete ho prvýkrát natankovať. Vedľa nádrže nájdete nálepku s textom: iba bezolovnatý benzín.

     Ten, kto navrhol vaše auto, ho pozná zvnútra aj zvonku. Vie, čo je preň najlepšie. Bolo by hlúpe povedať: „Kašlem na to, čo povedal výrobca; natankujem naftu."  Ak to urobíte, vyrobíte si zbytočné problémy.

     Podobne ako auto  bude aj náš život fungovať iba vtedy, ak ho budeme žiť podľa plánu nášho Stvoriteľa. Nálepka vedľa nádrže nemá obmedzovať našu slobodu, ale má našej slobode pomáhať správne sa rozhodovať. Podobne je to s Božími príkazmi. Slúžia našej slobode.

     Pravá sloboda nie je robením si toho, čo chcem. Pravá sloboda znamená robiť to, čo je dobré, čo je v súlade s pravdou o našej ľudskosti. Ako povedal Ježiš, pravda nás oslobodí (pozri Jn 8, 23).

     Aká lákavá je však myšlienka sám si určovať, čo je pre mňa dobré. „Kašlem na to, čo Boh hovorí. Kašlem na to, že založil Cirkev, ktorá ma učiť pravdu. Budem si robiť, čo chcem." Ak v sebe spozorujeme tento postoj, spoznáme, že sme zdedili prvotný hriech.

     Ale prečo by sme nedôverovali láske Boha a jeho zákonom? Prečo by sme jedli zo stromu, z ktorého nám Boh vo svojej láske zakázal jesť? Veď je to rovnaká hlúposť ako tankovať naftu do motora na bezolovnatý benzín.

     Prečo by sme to robili? Pretože, ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, „za rozhodnutím  našich prarodičov neposlúchnuť je hlas zvodcu, ktorý odporuje Bohu a zo závisti spôsobuje ich pád do smrti". (Katechizmus, č. 391)

     Tento hlas zvodcu patrí otcovi lži, klamárovi, satanovi. Závidí nám, že sme boli stvorení na Boží obraz a podobu a že sme povolaní mať ako muž a žena účasť na Božom živote. Satan sa teda rozhodol, že nám zabráni prežívať Boží život presviedčaním, že nás Boh nemiluje.

     Had vkladá do ženinho srdca pochybnosť: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? ... Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo" (Gn 3, 1. 4-5). Inými slovami: Boh nechce, aby ste boli ako on; Boh sa vám skrýva; Boh nie je láska. Keď chcete byť „ako Boh", musíte sa snažiť a dosiahnuť to vlastnými silami.

     Moment! Boh ich už stvoril na svoj obraz a podobu (pozri Gn 1, 26)! Satan sa im pokúša predať niečo, čo už majú.

     Keď žena videla ovocie „na pohľad krásne", vzala si z neho a jedla. Dala aj svojmu mužovi a on tiež jedol. Potom sa im obom otvorili oči a spoznali, že sú nahí a urobili si zásterky (pozri Gn 3, 6-7).

     Čo sa tu stalo? Predtým, ako jedli z ovocia, boli obaja nahí a nehanbili sa. Teraz sa ich prežívanie nahoty zmenilo. Prečo?

     Boh, ktorý je Pravda, nemôže klamať. Povedal, že ak budú jesť z toho stromu, zomrú. Oni nepadli hneť na zem mŕtvi, ale zomreli duchovne. 

     Bol v nich Duch, ktorého dostali ako volanie a silu k láske. No keď v našich prvých rodičoch Duch „zomrel", zomrela v nich aj schopnosť milovať na Boží obraz ako muž a žena. Keď chýbal Duch, sexuálna túžba sa stala sebeckou a zvrátenou.

     Adam a Eva už nevideli jasne v tele toho druhého zjavenie Božieho plánu lásky. Teraz videli telo toho druhého väčšmi ako vec, ktorú môžu použiť na naplnenie svojich sebeckých túžob. Preto sa prežívanie nahoty v prítomnosti druhého - a v prítomnosti Boha - stalo skúsenosťou pocitu strachu, odcudzenia a hanby; „Naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa" (Gn 3, 10).

     Ich hanba nesúvisela ani tak so samotnými telami, ale so žiadostivosťou ich sŕdc. Pretože stále vedeli, že hoci boli stvorení ako osoby jeden pre druhého, nikdy neboli stvorení na to, aby sa na nich niekto iný pozeral ako na vec pre vlastné použitie. Takže zakryli svoje telá, aby chránili svoju dôstojnosť pred žiadostivými pohľadmi druhých. To je v podstate kladný význam hanby, lebo v skutočnosti chráni snubný význam tela.

Knihu je možné objednať napríklad prostredníctvom http://www.kumran.sk/radostna-zvest-sexe-manzelstve-p-6483.html 

Naša organizácia túto knihu viac krát objednala telefonicky priamo u vydavateľa viď: http://www.smn.sk/index.php?sekcia=kontakt

Napísaný: 2010-07-26, čítaný 1431x