Veľké tajomstvo

Položenie základu

„Veľké tajomstvo", ktorým je Kristus a ľudskosť v Kristovi, neexistuje mimo „veľkého tajomstva" vyjadreného „v jednom tele" ... skutočnosti manželstva a rodiny.       Ján Pavol II.1

Muž a žena: obraz Trojice

Kniha Genezis obsahuje vlastne dva opisy stvorenia. Najprv sa dozvedáme, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, konkrétne ako muža a ženu (pozri Gn 1, 27). To znamená, že sme obrazom Boha tým, že sa dopĺňame pohlaviami. Ako muž a žena zviditeľňujeme neviditeľné Božie tajomstvo.

Čo je neviditeľným Božím tajomstvom? Svätý Ján to pekne vystihol: „Boh je láska" (1 Jn 4, 8). Tento verš v nás väčšinou evokuje Božiu lásku k nám. To však je len časť jeho významu. Ešte predtým, ako Boh miloval nás, bol láskou  sám v sebe, vo vzťahu troch osôb Trojice.

Boh je sám v sebe životodarným spoločenstvom osôb. Otec sa od večnosti dáva v láske Synovi. (Ako čítame v písme,  Ježiš je Otcovým „milovaným" - pozri Mt 3, 17.)  A Syn, večné prijímajúci dar Otca, sa dáva naspäť otcovi. Láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že je ďalšou večnou osobou - Duchom Svätým.

Toto zjavuje, okrem iných vecí, naše bytie stvorené na Boží obraz a podobu: sme povolaní milovať ako miluje Boh, v životodarnom spoločenstve osôb. Robíme to špecifický ako muž a žena. Muž bol vo svojej podstate stvorený, aby sa dával žene. Žena bola vo svojej podstate stvorená, aby tento dar muža prijímala do seba a seba dávala opätovne mužovi. A láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že ak Boh chce, môže z nej vzniknúť ďalšia ľudská osoba. 

     ...

Manželstvo: sviatosť Krista a Cirkvi

Manželia nie sú len obrazom Božej lásky v rámci Trojice; zobrazujú aj lásku medzi Bohom a celým ľudstvom, ktorú zviditeľňuje láska medzi Kristom a Cirkvou. ...

     ...

     Citujúc svätého Pavla: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi" (Ef 5, 31 - 32). Kristus zanechal svojho Otca v nebi. Zanechal dom svojej matky na zemi - aby svoje telo vydal svojej Neveste, aby sme sa s ním mohli stať „jedno telo".

     Kde sa stávame „jedným telom" s Kristom? Najkonkrétnejšie v Eucharistii. ...

     Ján Pavol II. nazýva manželstvo „prvotnou sviatosťou", lebo spojenie „v jedno telo" medzi mužom a ženou od počiatku naznačovalo eucharistické spojenie Krista s Cirkvou. Tu sa na chvíľu pristavme, aby sme nechali tejto skutočnosti priestor preniknúť do nás. Ján Pavol II. povedal, že zo všetkých spôsobov, ktoré si Boh vybral, aby zjavil svoj život a lásku v stvorenom svete, je manželstvo - naplnené a zavŕšené intímnym spojením - v istom zmysle najdôležitejšie. Kristus je samozrejme vrcholom zjavenia Božej lásky vo svete. Avšak manželstvo - väčšmi než čokoľvek iné - nás pripravuje na pochopenie Kristovej lásky.

     Svätý Pavol nepreháňal, keď povedal, že to je „veľké tajomstvo". Mohol dať Boh našej sexualite ešte väčší význam? Mohol ju stvoriť ešte krajšiu? A nádhernejšiu? Boh nám dal sexuálnu túžbu, aby bola silou, ktorá nám umožní milovať tak, ako miluje on, aby sme mohli mať účasť na Božom živote a naplniť zmysel svojho bytia a existencie. ...

Ľudská sexualita „na začiatku"

Vráťme sa ku Knihe Genezis. Kým prvý príbeh stvorenia podáva objektívny obraz nášho povolania k láske, druhý príbeh stvorenia hovorí o subjektívnom prežívaní tohto povolania našimi prvými rodičmi. Adam a Eva reprezentujú nás všetkých. Ak dovolíme, aby k nám prehovorilo vnuknuté slovo, uvidíme v ich príbehu vnútorné pohnútky nášho vlastného obnaženého srdca. Hlboko vo svojom vnútri budeme počuť ozvenu pôvodného Božieho plánu. Pocítime jeho krásu, uvedomíme si, ako ďaleko sme od neho, a budeme túžiť po jeho obnovení.8 ...

9/   Keď hovorím „áno" iba Bohu     Sex a povolanie k celibátu

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!"   Svätý apoštol Ján1

...

1. Ak je povolanie k snubnej láske základnou pravdou našej existencie a spôsobom, ktorým sme ako ľudské bytosti napĺňané, prečo potom Cirkev podporuje celibát?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že podporovanie celibátu cirkvou protirečí všetkému, čo sme si povedali o hodnote a dôležitosti sexu a manželstva. Pri dôkladnejšom skúmaní však zistíme, že povolanie k celibátu je vlastne naplnením všetkého, o čom sme diskutovali.

     Manželské spojenie do jedného tela je ako sviatosť iba symbolom a náznakom vecí, ktoré majú prísť. Podľa analógie sme stvorení pre manželskú jednotu s Bohom. Tam nás naša sexuálna túžba v konečnom dôsledku smeruje - k túžbe po nebi.

Tam sa Kristus sám daruje ľudstvu v blaženej skúsenosti presahujúcej všetko pozemské. Našou odpoveďou na tento dar Ženícha bude naše darovanie sa mu.2  Manželstvo božského a ľudského bude navždy zavŕšené (pozri kapitolu 3, otázku 17).

     Iba cez pohľad na túto nebeskú skutočnosť môžeme správne pochopiť povolanie k celibátu. V evanjeliu čítame, že Kristus povolal niektorých svojich nasledovníkov k celibátu nie pre celibát samotný, ale pre „nebeské kráľovstvo" (Mt 19, 12). „Nebeské kráľovstvo" je nebeským manželstvom. Slovom , tí, čo sa rozhodnú pre celibát, „preskakujú" sviatosť v očakávaní skutočnosti. Vyslovením „áno" manželskému sľubu priamo Bohu vystupuje celibát mimo dimenziu dejín - zatiaľ čo v dimenzii dejín žije - a dramaticky hlása svetu, že Božie kráľovstvo je tu (porov. Mt 12, 28).

     Obe tieto povolania sú svojím osobitým spôsobom naplnením volania k snubnej láske prostredníctvom nášho tela. Ján Pavol II. povedal: „Na základe toho istého snubného významu bytia v tele ako muž alebo žena sa môže formovať láska, ktorá zaväzuje človeka k manželstvu na celý život, ale môže sa tiež formovať láska, ktorá zaväzuje človeka na celý život k zdržanlivosti ,pre nebeské kráľovstvo`."3

     Nemôžeme ujsť pred volaním našej sexuality. Každý muž tým, že je muž, je volaný, aby sa stal rovnako manželom aj otcom, a každá žena tým, že je žena, je volaná, aby sa stala rovnako manželkou aj matkou - a to buď prostredníctvom manželstva, alebo prostredníctvom povolania k celibátu. Muži žijúci v celibáte sa stavajú „ikonou" Krista, ich nevestou je Cirkev. Ženy žijúce v celibáte sa stavajú „ikonou Cirkvi, ich ženíchom je Kristus. A obaja splodia mnoho duchovných detí.

     Pojmy otec, matka, brat a sestra sa teda dajú použiť na manželstvo aj celibát. Obe povolania sú pri budovaní Božej rodiny nenahraditeľné. Každé z nich dopĺňa to druhé a vysvetľuje jeho význam. Manželstvo odhaľuje snubný význam celibátu a celibát odhaľuje základný význam manželstva ako prípravy na nebo.

...

8. Som slobodný. Ak je snubná láska taká dôležitá, čo sa so mnou stane?

Povedal by som, že existuje rozdiel medzi človekom, ktorý si vo svete zvolí slobodný stav preto, že sa chce odovzdať nejakej chvályhodnej činnosti, a človekom, ktorý nie je slobodný zo svojho rozhodnutia, ale pre okolnosti. Prvý človek si zvolil povolanie v istých črtách podobné povolaniu k celibátu a životom službe k druhým napĺňa volanie úprimne sa im darovať podľa vzoru Krista. Druhý človek v istom zmysle čaká, aby sa takto definitívne daroval.

     Neznamená to, že život toho druhého človeka by sa mal zastaviť. Môže žiť veľmi plodný život ako dar ostatným a pritom si zachovať nádej, že jedného dňa nájde manželského partnera a definitívne sa rozhodne pre toto povolanie.

     V nijakom prípade by si však nikto nemal myslieť, že jeho život nemá zmysel bez manželského partnera. Najvyšším zmyslom života je nebeské manželstvo. Toto je dar, ktorý Kristus ponúka každému -dar samého seba.

     Prijatím tohto daru a dávaním seba ako odpovede naň napĺňame všetci volanie k snubnej láske bez ohľadu na to, či sme vydaté/ženatý alebo nie. V skutočnosti, ak by sme hľadali svoje najvyššie naplnenie v pozemskom manželstve, koledujeme si o vážne sklamanie. Ako hovorí jedno príslovie, nikdy nevešajte klobúk na háčik, ktorý nemôže uniesť jeho váhu.

9. Prečo Jozef a Mária nemali pohlavný styk, keď boli manželmi?

Ó! Veľmi dobrá otázka, ktorou ukončíme túto kapitolu a aj celú knihu. V istom zmysle ponúka manželstvo Jozefa a Márie zhrnutie všetkého, čo som sa snažil povedať.

     Manželstvo Jozefa a Márie je paradoxom vo vnútri paradoxu, povedal by som, že je „dvojitým mystériom". Manželstvo je samo osebe paradoxom a mystériom, v ktorom sa dvaja stávajú v pohlavnom spojení jedným. Manželstvo Jozefa a Márie je ale dvojitým mystériom a paradoxom, pretože oni nikdy neboli pohlavne spojení. Čo to môže znamenať? Do tej miery, do akej to môžeme poznať, je cez toto panenské manželstvo zjavené veľké snubné mystérium vesmíru.

     Boh dal Jozefovi a Márii výnimočné povolanie: žiť manželstvo a celibát súčasne. Pamätáte si, čo je povolanie k celibátu? Je to nebeské manželstvo. Manželstvo Jozefa a Márie je spojením pozemského a nebeského manželstva. Je manželstvom neba a zeme.

     A čo je ovocím tohto celibátneho manželstva? Slovo, ktoré sa stalo telom.  Ovocím ich pozemského a nebeského manželstva je sobáš božského a ľudského v jednom tele - Ježiš Kristus, centrum vesmíru a dejín.11

     Toto je dôvod, prečo je učenie Cirkvi o sexe radostnou zvesťou. Spojenie Adama a Evy „v jedno telo" symbolizovalo od počiatku vtelenie. Boh stvoril sex, aby bol v stvorenstve základným zjavením jeho plánu o živote a láske - jeho plánu zdieľať s nami večný život a lásku tým,  že sa s nami stal jedným v tele.

     Toto je veľké snubné tajomstvo vesmíru a všetci sme volaní mať na ňom účasť. Toto je dôvod, prečo nás diabol tak často pokúša, aby sme pohlavné spojenie pokrivili: pretože nás chce oddeliť od jednoty s Bohom.

     Nedajte sa nachytať na jeho klamstvá. Žite v súlade s pravdou o svojej sexualite a naplníte tak základný zmysel svojho bytia a existencie. Žite v súlade s pravdou o svojej sexualite a jedného dňa budete žiť naveky vo večnej blaženosti snubného spojenia Krista a Cirkvi.

     Modlím sa, aby vám táto kniha poslúžila pri púti k tomu večnému spojeniu.

     Príď, Pane. Nech sa nám, tvojej Neveste, stane tvoja vôľa. Amen.  

Poznámky

Veľké tajomstvo    

1.   Ján Pavol II., List rodinám, č. 19. 

8.   Niekto by mohol namietať: „ Nedokázala veda, že celý ten príbeh o Adamovi a Eve nie je pravdivý?" Nie. Príbehy o stvorení z Knihy Genezis nikdy nechceli byť vedeckým vysvetlením stvorenia sveta. Kniha Genezis  používa obraznú reč, ktorá hovorí pravdu o svete a o našej existencii v ňom v omnoho hlbšom zmysle, ako by nám mohla objasniť veda.

Predstavte si, že by ste žiadali vedca a básnika, aby vám opísal strom. Opis každého z nich by bol úplne iný. Môžeme povedať, že slová vedca vyvracajú pravdivosť slov básnika?

Príbehy o stvorení z Knihy Genezis však  nie sú len poéziou. Aj keď sú mystické, nie sú iba mýtom. Sú vnuknutým Božím slovom. Hovoria pravdu - hlbokú pravdu - o zmysle života, o tom, kto je Boh a kým sme my ako muži a ženy. Cirkev autenticky vysvetľuje symboliku biblickej reči, keď učí, že naši prarodičia boli ustanovení v stave prvotnej svätosti a spravodlivosti, kým opis pádu potvrdzuje prvotnú udalosť, fakt, ktorý sa stal na začiatku dejín človeka (pozrite Katechizmus, č.375 a č.390).

Keď hovorím „áno" iba Bohu

1.     Zjavenie 21, 1 - 3

3.     Telo, 28. apríla 1982.

11.   Pozrite Ján Pavol II., Redemptor Hominis, č. 1.

Vyššie prezentované je prepísane z knihy Radostná zvesť o sexe a manželstve. Autorom originálu knihy (Good News about Sex a Marriage) je Christopher West, rok 2004.

Od vydavateľa (Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2007) slovenskej verzie predmetnej knihy má naša organizácia povolenie prezentovať na svojej web stránke časti knihy.

Knihu je možné objednať napríklad prostredníctvom http://www.kumran.sk/radostna-zvest-sexe-manzelstve-p-6483.html  

Naša organizácia túto knihu viac krát objednala telefonicky priamo u vydavateľa viď: http://www.smn.sk/index.php?sekcia=kontakt

Napísaný: 2012-05-25, čítaný 1379x