Kobylky Lesi Alias, Lesi Charisma, Lesi Justa, Bohu vďaka

Ako to bolo s našimi kobylkami

8.8.2012 som bol prijatý ako klient do Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach. O dva dni nato boli do IKV privezené aj naše kobyly päťročná Lesi Alias, ktorá bola v tom čase tri mesiace žrebná a jej dcéra ročná Lesi Charisma (foto1). V IKV chovali sedem teplokrvných koni, ktoré ak neslúžili na jazdenie, tak chodili počas dňa na trávnaté pasienky. Dve chladnokrvné kobyly menom Karin a Justa počas dňa pracovali vo voze na donášku potrebných vecí pre hospodárstvo respektíve vývoz hnoja. V prestávkach medzi prácou chodili do voľného výbehu, kde im bolo dobre. No keď prišli naše kobyly, tak kompetentní rozhodli, že počas dňa budú chodiť do výbehu oni. Karin a Justa budú v maštaľni v boxoch.

Ja som v IKV pracoval pri rôznych činnostiach, no po cca dvadsiatich dňoch som bol zaradený k práci s koňmi s určitými kompetenciami. Hneď prvý deň pri zaradení ku koňom som ráno do výbehu rozložil štyri kopy sena, vyviedol som tam Aliasku, Charismu, Karin, Justu a sledoval čo sa bude diať. Kobyly sa rozmiestnili k senám. Ročka Charisma odbehla zo zvedavosti ku chlaďaskám, ale Justa ju odohnala koňskou gestikuláciou a Charisma to rešpektovala. Sledoval som ich hodinu, potom som išiel na svätú omšu. Keď som sa vrátil tak Aliaska mala na hrudníku hlbokú ranu o priemere 10 cm, bolo jej vidieť rebrá bez mäsa, ktoré viselo bokom. Po tele mala šmuhy od kolíkov podkov. Bože čo teraz? Zo skúsenosti som vedel, že takúto ranu treba do ôsmich hodín zašiť. Chlaďasky som dal do maštaľne. Išiel som do kaplnky a modlil som sa. Bože, chcel som urobiť dobré, ale teraz si uvedomujem, že som pri tom urobil chybu. Bože čo mám robiť teraz? Mám Ti dôverovať? Áno Pane! Vedúcemu živočíšnej výroby som povedal, že veterinárneho lekára volať nebudeme. Na druhý deň rana vyzerala veľmi zle, bola opuchnutá v priemere 20 cm a začal sa tvoriť zápal. Bože, čo teraz? Áno pane, zavoláme lekára. Vedúci sa lekárovi dovolal až dopoludnia. Ten keď videl ranu, skonštatoval, že to treba zašiť. Neodporoval som mu (prešlo už 30 hodín od úrazu), len som mu povedal, že kobyla je tri mesiace žrebná. Aliaska nezaspala ani po opakovanej druhej uspávacej injekcií. Lekár sa rozhodol zašívať ranu pri vedomí kobyly. Keď pichol ihlu, kobyla kopla do zástery medzi nohami lekára. Ten hneď pochopil nereálnosť šitia. Pichol jej injekcie proti zápalu a tetanu. Ja som cítil, že bude dobre. Na ďalší deň sa ma farár Marián opýtal. Bude žiť kobyla? Odpovedal som Áno. A žriebä? Odpovedal som Áno. Ďalšie dni sa rana začala rýchlo hojiť.

Po štyridsiatich dňoch v IKV som sa vrátil domov aj kobylami. Do zimy sme ešte s Aliaskou poorali 25 árov pôdy (video Oranie pôdy s kobylou Lesi Alias). Už po troch mesiacoch od úrazu nebolo vidieť, kde rana bola a na Aliaske sa začalo opäť jazdiť (foto 2). Koncom marca 2013 sme boli s Aliaskou v lese na drevo, potrebné na výstavbu boxu pre jej žrebenie (videa Lesi Alias v lese a Lesi Alias vo voze). Na jar, týždeň pred termínom žrebenia sme s Aliaskou posadili zemiaky za pluhom. 28. 4. 2013, na Filipové pätnáste narodeniny, sme ráno našli v boxe žriebä (foto 3), kobylku, ktorej sme dali meno Lesi Justa, pretože Justa ju kopla, keď mala tri mesiace v bruchu matky. Koncom mája 2013 sme potrebovali koňa na obracanie, hrabanie a donášku sena. Na túto činnosť sme už prispôsobili v tom čase dvojročnú Lesi Charismu (video Lesi Charisma v obracačke sena).

Lesi Justa má podľa mňa predčasný rast, už ako dvojmesačná má sprevádzala na večerných prechádzkach prírodou a ukazovala svoj potenciál (video dvojmesačná Lesi Justa). Začiatkom augusta 2013 prišila k nám kompetentná persona čipovať Justu a oslovila nás s ponukou zúčastniť sa dňa 7.9.2013 na historicky prvej východoslovenskej výstave koní všetkých plemien. Informoval som o tom moju manželku. Anka sa k tomu nevyjadrila, preto som prihlášku neposielal. Aj ja som zvážil, že na to nemáme potrebný čas a hlavne potrebné financie na vycestovanie s tromi koňmi. Týždeň pred výstavou sa mi ohlásili známi, že mi zabezpečia pre kone dopravu na výstavu. Anka zareagovala Keď to bude na Božiu slávu. A kone sme prihlásili.

Tu je spravodajstvo z tohto podujatia a tiež foto (4 až 27) a videá.

Na ranči Breziny za obcou Pavlovce, v okrese Vranov nad Topľou sa v sobotu 7.9.2013 uskutočnila historicky prvá východoslovenská výstava koní všetkých plemien. Výstavu organizoval Zväz chovateľov koní na Slovensku v spolupráci so Samuelom Brussom z ranča, za podpory Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Štyridsať dva koní bolo vystavovaných v deviatich kategóriách. Podľa predpísaných pravidiel udeľovala body porota odborníkov predvedeným koňom a deviati víťazi jednotlivých kategórií mali následne možnosť súťažiť o šampióna výstavy. Dovolím si konštatovať, že Božím riadením sa na výstave predstavili aj kone zo Stropkova, ktoré sú využívané aj v rámci činnosti organizácie SCHOLA IN NATURA, n.o. so sídlom v Stropkove. Naša dvojročná kobyla plemena Slovenský Teplokrvník menom Lesi Charisma vyhrala kategóriu Žriebätá 1-2 ročné so známkou 8,47 čo je už trieda Elita. Jej šesťročná matka plemena ST menom Lesi Alias vyhrala kategóriu Teplokrvné kobyly 4-6 ročné so známkou 8,56. Titul Šampión výstavy so známkou 8,59 získala víťazka kategórie Teplokrvné kobyly staršie Holštýnska plemenná kobyla nemeckého pôvodu menom Umbra, kúpená v zahraničí bývalým riaditeľom niekdajšieho žrebčinca Veľký Šariš. Naša Lesi Alias získala titul Vicešampión výstavy. V súčasnosti nie je stopercentne osvalená, pretože má pod sebou štvormesačné žriebä. Súčasťou programu podujatia pod Slánskymi vrchmi boli aj ukážky komunikácie s koňmi, výstava poľnohospodárskej techniky, atraktívna westernová šou, drezúra Janky Rindošovej na 18 ročnom žrebcovi, jazda na koňoch a na koči pre divákov. Organizátori požiadali našu stropkovskú výpravu, aby sme divákom predviedli kone ako kolekciu: kobyla Aliaska - jej dvojročná dcéra Charisma - a jej štvormesačná dcéra Lesi Justa. Po 24 hodinovom výjazde sme sa v sobotu večer vrátili šťastne domov. Bohu vďaka.

Jaroslav Berežný