Všetci sme povolaní 1

Arcibiskup Denveru Charles J. Chaput v predslove jednej knihy hovorí „... Boh každého jedného z nás volá po mene, aby sme mali účasť na jeho stvoriteľskom diele, a to každý svojím osobitým spôsobom. Všetci sme povolaní. ...“

KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI

Povolanie

Božie povolanie a človek , 30, 160, 545, 2461, 2566-67

30 „Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána" (Ž105,3). Hoci človek môže na Boha zabudnúť alebo ho odmietnuť, Boh neprestáva volať každého človeka, aby ho hľadal, a tak žil a našiel šťastie.(845, 2567) Ale toto hľadanie vyžaduje od človeka všetko jeho rozumové úsilie,(368) jeho dobrú vôľu, „úprimné srdce", ako aj svedectvo iných, ktorí ho učia hľadať Boha.

„Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden; si veľmi mocný a tvoja múdrosť je nesmierna. Chce ťa chváliť človek, čiastočka tvojho stvorenia; človek nesúci so sebou svoju smrteľnosť; nesúci so sebou svedectvo o svojom hriechu a svedectvo o tom, že pyšným odporuješ; a predsa ťa chce chváliť človek, čiastočka tvojho stvorenia. Ty spôsobuješ, že teba chváliť je potešením, lebo si nás stvoril pre seba a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe."

160 Aby bola odpoveď viery ľudská, „človek má dobrovoľne odpovedať Bohu vierou; preto nikto nemá byť nútený prijať vieru proti svojej vôli.(1738, 2106) Úkon viery je totiž samou svojou povahou dobrovoľný." „Boh isto volá ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže sú viazaní vo svedomí, ale nie sú nútení... To sa dokonale ukázalo v Ježišovi Kristovi." Kristus síce pozýval k viere a k obráteniu, ale nijakým spôsobom k tomu nenútil. „Vydal svedectvo pravde, ale nechcel ju nasilu nanútiť tým, ktorí jej odporovali. Lebo jeho kráľovstvo... sa vzmáha... láskou,(616) ktorou Kristus vyzdvihnutý na kríži priťahuje ľudí k sebe."

545 Ježiš pozýva hriešnikov k stolu Kráľovstva:(1443) „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mk 2,17). (588) Vyzýva ich, aby sa obrátili, lebo bez toho nie je možné vojsť do Kráľovstva;(1846) slovom i skutkom im však ukazuje bezhraničné milosrdenstvo svojho Otca voči nim (1439) a nesmiernu radosť v nebi... nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie" (Lk 15,7). Vrcholným dôkazom tejto lásky bude obeta jeho vlastného života „na odpustenie hriechov" (Mt 26,28).

2461 Skutočný rozvoj je rozvoj celého človeka. Ide o to, aby sa napomáhalo rozvíjanie schopnosti každého človeka odpovedať na svoje povolanie, teda na Božie volanie.

2566 Človek hľadá Boha. Stvorením Boh povoláva každé bytie z ničoty k jestvovaniu. Človek, ovenčený „slávou a cťou"(296) (Ž8,6), je - po anjeloch - schopný uznať, že Pánovo meno je „vznešené... na celej zemi" (Ž8,2). Aj po tom, čo človek hriechom stratil podobnosť s Bohom,(355) zostáva „na obraz" svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu(28) po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu. Všetky náboženstvá svedčia o tomto bytostnom hľadaní človeka.

2567 Boh prvý volá človeka. Či už človek zabudne na svojho Stvoriteľa alebo sa skrýva ďaleko od jeho tváre, či sa už ženie za svojimi idolmi, alebo obviňuje božstvo, že ho opustilo, živý a pravý Boh neúnavne volá každého človeka k tajomnému stretnutiu v modlitbe.(30) Tento krok lásky verného Boha je v modlitbe vždy prvý, krok človeka je vždy odpoveďou. Postupne ako sa Boh zjavuje a zjavuje človeka jemu samému,(142) modlitba sa javí ako vzájomné volanie, ako dráma zmluvy. Táto dráma prostredníctvom slov a skutkov angažuje srdce. Odhaľuje sa v priebehu celých dejín spásy.

Zdroj:

• kniha Good News about Sex a Marriage  (Christopher West, 2004), slovenský preklad Radostná zvesť o sexe a manželstve (Redemptoristi, 2007)
• http://www.katechizmus.sk/index.php

Napísaný: 2011-06-18, čítaný 1267x